Aký je štylisticky farebné slová? štylistické sfarbenie

Patrí do odvetvia vedy, ktorá sa zaoberá školenia diferencovaného používanie jazyka v komunikácii, ako aj poskytovanie vedomostí s ohľadom na samotný jazyk, a vhodnými prostriedkami potrebné pre jeho použitie. Hovorí sa tomu "štýl" a jeho predchodca bolo rétoriku (modlitebňa koncept), ktorá sa zaoberala výhradne s verejným štýl rozprávanie. Štýl vedy sa vzťahuje na všetky systémy reči prostriedky. Je to trochu doktríny s ohľadom na najúčinnejších foriem vyjadrenia myšlienok a pocitov.

Aký je štylisticky farebné slová?

Sú použité iba v špecifických štýlov, ako sú:

1. Vedecký slovník. Obsahuje slová, ktoré sa používajú v školstve, vedy a techniky (napríklad rozsah, laser atď. D.).
2. Politická lexikón. Tu sú slová používané v sociálnej a politickej oblasti (kandidát, práce, si myslí, a tak ďalej. N.).
3. Konverzácia slovná zásoba. Je reprezentovaný slová, ktoré sa používajú prevažne v domácej komunikácii, perorálne (veľké obrazy a Inet t. D.). Ako súčasť umeleckých diel sa používa na charakterizáciu hlavných postáv.

Ak zhrnieme vyššie uvedené, môžeme konštatovať, že toto je štylisticky maľované slová. To sú slová, ktoré majú pridanú hodnotu, presnejšie hovoria objekt a odovzdať ho k príslušnému posúdeniu (zanedbávanie, schvaľovanie, irónie a tak ďalej. P.), Rovnako ako určité emócie voči nemu.

Druh štylistického zafarbenie

Obsahuje dve zložky:

1. Funkčné-cieľový štylistické sfarbenie (sfarbenie jednotlivých jednotiek jazyka), ktorý, podľa poradia, je rozdelená do troch hlavných typov:

• konverzácia;
• book;
• neutrálny.

Prvé dva typy môžu byť:

- gramatické tvary (napr., Dohody (neutrálna) - Dohoda (konverzácia);

- slovo (napr miesto (neutrálna) - poloha (book);

- idiómy (napr., Natiahnuť nohy (konverzácie) - k odpočinku poslednej spánku (knihy);

- návrhy (napríklad z dôvodu non-lietania poveternostných podmienok, došlo k oneskoreniu letu (neutrálna) - kvôli hmle, nemal som odletieť (hovorové).

2. Expresívny-štylistické vyhodnotenie sfarbenie (bez väzby na konkrétny štýl, obsiahnuté v slove) zahŕňa tri typy:

• znížené;
• zvýšená;
• neutrálny.

Príklad: život (neutrálna) - zhituha (redukovaný) - životnosť (zvýšenie).

Neutrálne a štylisticky maľované slovo

Slovník spisovného jazyka možno rozdeliť do dvoch hlavných častí: štylisticky farebným a neutrálne slovnej zásoby.

Neutrálne slovník - slová, ktoré nie sú viazané na žiadnej z existujúcich štýlov reči, to znamená, že môžu byť použité v akomkoľvek systéme reči znamená, pretože sú výrazné a emocionálne zafarbené. Avšak, tieto slová majú štylistické synonymá (konverzačné, kniha, folklórne).

Podľa M. V. Lomonosova teórie ( "Tri upokojuje"), všetky ostatné slová sú buď vysoké reči systémové zdroje (napr., Zvyšok, a vlasť t. D.) alebo na nízku (napr., Na druhý deň, brucho a m. N ) ..

V tomto smere existuje slovník hovorené (šedý valach, tsyts, atď ...) A kniha, ktorá, podľa poradia, je rozdelená do nasledujúcich typov:

• úradné záležitosť (dodávatelia, protokol, atď ...);
• slovník literatúra (oči, magenta, atď ...);
• sf (odvesna, práca, atď ...);
• publicistickej (terénni pracovníci, iniciatívu, a tak ďalej. b.).

Smery jazykový štýl

Dvaja z nich, a to najmä:

• jazyková štylistika;
• Štýl reči (funkčná štylistiky).

Prvý smer študuje štylistické prostriedky, slovnú zásobu, gramatiku a frazeológie a štylistické štruktúry jazyka.

Po druhé - rôzne druhy reči a ich závislosť na rôznych výkazov cieľov.

Lingvistické štylistiky by mali obsahovať zásadu jednotnosti a funkčnosti a odrážajú vzťah rôznych typov reči s cieľom hovorí svojich poddaných, podmienky komunikácie, autorovho prístupu a prejav adresáta.

Jeho najdôležitejšie kategóriou sú funkčné štýly (druhy štandardného jazyka, ktoré slúžia rôzne aspekty spoločenského života).

Styles - rôzne kombinácie používanie jazyka v procese komunikácie. Každý systém reči prostriedok sa vyznačuje originalitou aplikuje jazykové prostriedky, ako aj ich jedinečnú kombináciu navzájom.

Preto je nutné formulovať definíciu toho, čo je jazyková štylistika. To, predovšetkým odvetvie lingvistiky, ktorá študuje rôzne štýly (jazyk, reč, žánru, atď.). Tiež predmet jej výskumu je emočná, expresívne a hodnotiace vlastnosti jazykových jednotiek v vzorových podmienok (v rámci systému jazyka), a syntagmatické aspekt (v rôznych oblastiach komunikácie).

Štruktúra uvažovaného úseku lingvistiky

Štýl moderného ruského jazyka sa skladá z troch hlavných častí:

1. štýl textu, ktorý skúma jeho vnútornú štruktúru a nie jazykom asociácie medzi obsahom (účely v súlade a tak ďalej. D.) S jazykového prejavu.

Na účely tohto oddielu je dôležité vytvoriť text, interakciu svojich konštrukčných prvkov, vzťah formy a obsahu, dopad komunikačné zámery autora a adresáta, ako aj vplyv základných faktorov. Všeobecne platí, že významnú úlohu hrá stupňom sprístupnenia špecifických komunikačných úloh.

2. Funkčná štylistika je zameraná na štúdium súčasného využitia jazyka v špecifických oblastiach ľudskej činnosti (administratívne, právne, vedecké, socio-politický, a tak ďalej).

3. Prostriedky štýlu (praktická štylistika) sa zaoberá výskumom jazykových prostriedkov, pokiaľ ide o ich štylistické zafarbenie (emocionálne expresívne a funkčné štýl). Skúma aspekty s ohľadom na použitie jednotiek jazyka ako prostriedku podpory expresie konkrétnych myšlienok, emócií a prenosu informácií.

Inými slovami, v štýle moderného ruského jazyka, rovnako ako kultúra reči a rétorika štúdie otázky spojené s mierou užívania jazyka a operácie a jej fondov v rámci verbálnu komunikáciu. Jej záujem o probléme s ohľadom na rôznorodosť a výraznosti reči.

Tak dešifrovanie všetky úseky štýlu možno zhrnúť jeho definíciu. Podľa štylistické encyklopedický slovník ruského jazyka, to je odvetvie lingvistiky, ktorá študuje jazykové schopnosti svojich výrazových prostriedkov a princípy fungovania v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.

Obsah praktickom štýlu

Po prvé, to zahŕňa všeobecnú informáciu s ohľadom na jazykové štýly. Druhá, praktická štylistika zahŕňa posúdenie expresívne emocionálne zafarbenie existujúcich zdrojov jazyka. Po tretie, táto časť obsahuje synonymum jazykových prostriedkov.

Centrálne miesto je kladený na druhej, aby:

• v jazyku, najčastejšie žiadna absolútna synonymá;
• synonymické varianty by mali vždy zodpovedať literárnych noriem;
• To umožnilo porovnanie synoným ako tému svojej existencie v rovnakej dobe a za stavu ich vývoja.

Je tiež dôležité, v rámci praktického využitia štylistických gramatických a lexikálnych prostriedkov jazyka.

História vývoja štýlu

Ako už bolo spomenuté, predchodca moderné formy štýlu boli staroveku a stredoveku poetiku a rétoriku. Prvý bol videný ako veda o poéziu, a druhá - vedy o oratória, centrálne, na ktorú sa zaoberá učením o slovným vyjadrením na základe výberu určitých slov, ich frázy a postavy reči.

V rámci ruskej štylistiky významnú úlohu teória štýlov prvý ruský vedec, prírodovedec M. V. Lomonosova.

Termín pochádza z počiatku XIX storočia. prednostne pracuje v nemeckej romantickej, a v polovici toho istého storočia, pokusy vedecké zdôvodnenie štýlom ( "štýl filozofia" Herbert Spencer (1852) a Heymann Steinthal (1866).

Základy štýlu boli položené v dielach AA a A potrebn Veselovský ( "Z histórie priezviskom").

V užšom slova zmysle (ako usporiadanie prvkov jazyka v prejave na hranice Morfa do celej vety), je táto časť lingvistika aplikuje amerických deskriptívnej lingvistiky (40-50-y. XX storočia.).

V širšom zmysle, štýl bol pochopený moderný anglickej lingvistiky textu. Okrem toho tieto spojené pojmy ako variácie a slobodu voľby foriem a metód autora textu alebo vyslovením boli vážne porušená, tak sa identifikoval s gramatikou (textové štylistiky).

Vzhľadom k tomu, náuky o texte zodpovedajúce s extra-textovými jazykových subsystémov ( "kód", spoločným jazykom, a tak ďalej. D.) Style vyvinul zástupcovia pražskej jazykovej školy je historicky oveľa staršie (30-40-tych rokov. XX storočia.). Tu sa celý prejav akt (ústne alebo písomné) je chápaná ako výsledok voľby podľa hovorcu špecifických jazykových foriem, vrátane pre-poskytovania príležitostí pre jazyka (gramatické, syntaktické, fonetické, lexikálne). Ako aj ich kombinácie, v rámci reči akte, samozrejme v závislosti na svojej "funkcie".

Základom tohto typu interpretácia štýlu bol pojem "funkčný" ( "oznámenie") štýlu reči. To prišlo v poňatí Karla Bally: v jazyku sú sústredené viac synonymické tvoria spolu so svojimi radami, z ktorých jedna je "neutrálne pozadie", a zvyšok sú rôzne doplnkové farby - štylistické.

Kritériá pre vyhodnotenie štylistické slovnej zásoby

Najdôležitejšie dvaja z nich objaví, a to najmä:

1. Prítomnosť alebo neprítomnosť slov patriacich k určitej funkčnej štýl ruského jazyka.
2. Prítomnosť citové zafarbenie reči (výrazové možnosti jazykových jednotiek).

Pojem štylistických významov

Štylistická význam slova - je majetkom obsahu či zvukovej podoby jazyková jednotka, ktorá obmedzuje jeho použitie konkrétneho štýlu. To má iný názov - konotácie (konotácie).

Veľmi často sa stáva, že sú chvíle, kedy je ťažké rozlíšiť štylistické a lexikálne význam jazykových jednotiek. Napríklad slová ako čelo, líca a pery sú anatomické pojmy (časť lebky, časti tváre, kože svalových záhyby), a zodpovedajúci tserkovnoslavyanizmy (čelo, líca a pery) - "Zdrojom prejavoch múdre" "zásobník nápadov",

Takže môžeme povedať, že tu splýva s významov lexikálnej slova zmysle. Avšak významové rozdiely štylistické prevedení môžu byť minimálne (napr., Breg - Beach, chlad - zima, atď ...). V tejto súvislosti môžeme vybrať štylistické hodnoty funkcie ako nezávislosť.

komponenty konotácie

Tri z nich:

1. Funkčné štýl. Definuje jednotku jazyka, ktorý patrí k určitému štýlu.
2. Emocionálne-odhadnúť. Táto funkcia vytvára vzťah hovorcu k objektu reči.
3. Expresívne (expresívne). Ten ukazuje túžbu reproduktora, tak povediac, "skrášliť" ju. Všeobecnej expresivita možno chápať ako aktualizáciu vnútorný tvar slova (Spojenie medzi hodnotou a zvuk).

Štylistické rysy jazykových jednotiek

Mnoho z nich sa však rozhodol prideliť nasledujúce:

• base:

- komunikačné funkcie (proces komunikácie);

- kognitívne (myšlienkových pochodov).

• primárny;
• deriváty (čiastočné).

Štylistické rysy slová (spoločný jazyk) sú rozdelené do troch skupín:

• menovaný (označenie javov a objektov extralinguistic skutočnosti);
• emočné (vyjadrenie vzťahu hovorcu k reči objektu);
• konativní (orientácia vzhľadom k partnerovi).

Základné funkcie sú všeobecne označované ako všeobecné lingvistiky, ktoré sa prejavujú v ľubovoľnom počte výkazov (bez odkazu na štylistické príslušnosti).

Klišé a kantselyarizmy

Aký je štylisticky maľované slová už bolo uvedené vyššie, je teraz v hodnote vysporiadať s chybami, ktoré sú spôsobené ich neoprávneného použitia. Osobitná pozornosť je venovaná jazykovej jednotky, ktoré sú spojené s oficiálnym štýlu.

Jeho prvky sú zahrnuté v štýlovo pre nich neprijateľná súvislosti s názvom kantselyarizmami ( "Ruský jazyk class 10"). Stojí za to si uvedomiť, že tento termín uvedený reči služby len v prípadoch, keď sú použité v prejave, ktorý nie je viazaný podľa meradiel tohto štýlu.

Tým, frazálnej a lexikálne kantselyarizmam prijatý na slovo (fráza), ktorý má prevažne typické pre systém hlasovej farbivá (napr., Pre nedostatok, ak existuje, na uchopenie a m. P.). Ich použitie ako súčasť tohto štýlu robí to štýlovo podhodnotené.

Stojí za to pripomenúť, že takéto štylisticky namaľované slovo - jazykové jednotky s pridanou hodnotou.

Vplyv oficiálneho štýlu vrtu vyjadrené pomocou klišé (kľúčové slová, ktorá získala veľmi rozšírená, a výrazy, ktoré poškodilo vymazané sémantiky a emocionálne). Napríklad v rôznych kontextoch, často používaný výraz "získať registráciu" (ďalej len "loptu, ktorý letí do bránky, dostanú povolenie na pobyt v tabuľkách", "Aphrodite stal stálym exponátom múzejné zbierky, a preto získal povolenie na pobyt v našom meste").

Pečiatka môže byť tiež akýkoľvek často opakoval prejav, napríklad formulaic metafor (definícia, ktoré stratili svoju obrazovú silu kvôli stálemu použitie v rozhovore). Avšak v praktickom štýle tento pojem má užší výklad: je stereotypné výrazy vlastniaci cirkevné farby ( "Ruský jazyk triedy 10").

Všestranné slov na nedefinovanú hodnotu, môže tiež pôsobiť ako klišé (napr číslo, číslo, nasadenie, ktoré sú definované, cvičenie, vykonáva oddelene, a tak ďalej).

Mali by byť odlíšené od tzv prostredia (výrazových prostriedkov, ktoré sú poskytované v reči, ktoré sa používajú v novinárskej štýle).

Patrí medzi ne kombináciu, ktorá má stabilný charakter (ďalej len servisné práce, pracovníkov vo verejnom sektore, medzinárodnú humanitárnu pomoc , a tak ďalej. D.). Oni sú široko používané novinári vzhľadom k tomu, že je nemožné, aby neustále objavovať zásadne nových výrazových prostriedkov.