Analýza básní Achmatovej "rodnej krajiny" a jeho prehistórii

1961. Napísaný báseň "Native Land". V nemocnici Leningrad v posledných rokoch života básnika, s mottom jej vlastných básní.

prečo je krajina

Rozbor básne Achmatovej "rodnej krajiny" by mala začať tým, že odpovie na otázku: "Prečo je rodná zem, a nie krajiny, nie Ruska?"

Báseň je písaná v dvadsiatom s začiatkom druhej svetovej vojny. Ale Achmatovové píše nejde o krajine ao ich rodnej krajine, úrodnej pôdy - zdravotná sestra. Od šesťdesiatych rokov tradície uctievania na Zemi v minulosti, ale Achmatovové istí, že stále žije v pamäti duší etnickej ľudí. A áno, "je to špina na galoše", ale bez Ruska nikam. Toto bahno nás živí a tiež dostane na konci životnej ceste. V riadkoch básnika veľkého významu. Nie je potrebné skladať ódy na súši, ale musíme si uvedomiť, že je to súčasť našej vlasti.

Podlieha vlasť vždy znela poézie Anny Andreevna. Nebolo to len vernosť, ale službu vlasti, bez ohľadu na to, aké skúšky. Achmatovové bol vždy s ľuďmi. V blízkom okolí. Dohromady. Nepozerala sa na domorodci zo zhora nadol, rovnako ako ostatné básnikov.

Preto nie je Rusko a krajiny? Vzhľadom k tomu, básnik vezme domov nie je ako krajiny, ako aj pozemok, na ktorom sa narodil a žije. Ona neakceptuje politický systém, represie a vojnu. Ale ona miluje vlasť, ľudí, s ktorými žije, a je pripravená im znášať všetky útrapy.

Na to napísala v roku 1922. "Nie, s tými, ja ..." - to je z tohto posledného riadka básne do epigrafu boli nadobudnuté. A po štyri desiatky rokov, napriek všetkému, jej postoj k jeho rodnej krajine sa nezmenil. A to bolo počas tých 40 rokov, mnoho z tragické, a jeho osud a osud krajiny.

význam histórie

Rozbor básne Achmatovej "rodnej krajiny" nemôže byť úplná, ak neviete príbeh básnika životov. Je nemožné pochopiť, ako statočný a verný musí byť nevzdali ich slová a presvedčenie štyridsiatimi rokmi, ak neviete, čo to bol zaznamenaný v týchto rokoch.

Rozbor básne Anny Akhmatova "rodnej krajiny" by sa mala začať nie v tradičným spôsobom - s analýzou nádchy a ďalšie veci, nebude to fungovať. A začať s, to bolo predtým, než písanie tejto básne v mojom živote, "Anna z celého Ruska", ako to bolo volané jeho súčasníkov. Až potom budete chápať hlboký zmysel diela, všetky horkosť a celú vlastenectvo, investoval do nej.

V roku 1921 Achmatovové sa dozvie, že jej blízky priateľ odchádza Rusko. A to je, ako reaguje na odchodom milovaného človeka: hovorí, že "nie s tými, kto som hodil na zem." Báseň napísaná v budúcom roku a sú zahrnuté v kolekcii Anno Domini. V tejto básni, nevôli, hnevu a plne určené občianske postoje. Pozícia, ktorý má byť zmena v dôsledku následných udalostí, ale len posilnil.

Život medzi oboma básňami

Od roku 1923 do roku 1940, Annu Andreevna nevytlačí. A je to pre ňu ťažké. Podstúpila nepriame represiu. Ale nebolo to najťažšie. V roku 1935 bol zatknutý, jej syn Leo. Rovnako ako jej manžel, ale bude čoskoro prepustený. A Leo, po krátkom prepustení bol opäť zatknutý. O päť rokov Achmatovové žili v napätí a strachu - pardon svojho syna alebo nie.

Vietor sa objaví v roku 1940 nádeje; Básnik umožňuje tlačiť, niektorí ľudia uvoľňujú zo stalinských táboroch. Ale v roku 1941 začína vojna. Hlad, strach, evakuácia.

V roku 1946, kedy by sa mohlo zdať, oslabila zovretie cenzúry, Annu Andreevna vylúčený zo Zväzu spisovateľov a zakázať tlač svojich zbierok. V skutočnosti je zbavený živobytie. V roku 1949 znovu zatknutý syn Anny Andreevna, a opäť je to v súlade s pozemkami.

V roku 1951 bol znížený vo Zväzu spisovateľov. V roku 1955 zotavil bezdomovcov básnik malý domček v obci Komarovo, neďaleko Leningradu, po vypratanie fontány domu v marci 1952. Avšak, v žiadnom zhone publikovať. A niekoľko rokov básne Achmatovové produkoval samizdate.

V máji 1960, v Anny Andreevna začína medzirebrové neuralgia, to so sebou nesie niekoľko infarktov, začína skúšku nemocníc. A v tomto stave, že je v nemocnici v čase písania "rodnej krajiny". Čo bude a odhodlanie potreboval mať za účelom výkonu napriek strate jeho lásky k zemi, a nie k zmene občianstva.

Tradičné analýza báseň Achmatovové "Native Land"

Táto práca je o láske k vlasti, ale slovo "láska" nie je. Prostredníctvom analýzy básní Anny Akhmatova "rodnej krajine", to je ľahké pochopiť, že je zámerne vylúčený. Báseň je konštruovaný tak, že aj bez slova odhaľuje lásku svojej vlasti. Pre tento dvuchastnost aplikovať výrobok, ktorý je pochopiteľné pre zmenu veľkosti.

Zmena veľkosti vás zaujme, keď sa vykonajú analýzu básne "Native Land". všetko jasne odsúhlasené Akhamatové. Shestistopny jamb - prvých 8 riadkov. Ďalej, prechod na anapest - trehstopny a po - chetyrehstopnym. Pentameter - popretie, že básnik nie je zahrnutý v chápaní lásky. Anapest - súhlas prosté definície. Muž - časť pozemku, a voľne zvážiť to jeho - k láske.

Treba tiež poznamenať hodnotu slova "pôdy", na základe analýzy báseň "Native Land". Achmatovové použiť ich ako pár. V básni, obe hodnoty. Prvý z nich - miesto, kde budeme žiť a umierať, to miesto, ktoré by nemali byť hodená, bez ohľadu na to, čo sa deje. Druhá - zemina, popol, "lámanie chleba na zuby." všetko len tu. Prídomok ( "sľúbil" atď.), A "ukrashatelnaya" lexikón ( "znovu", "amulet") zostávajú v prvom, jamb časti. Druhá časť sa skladá z ľudovej reči, bez prívlastkov. Všetko je oveľa jednoduchšie, ale hlbšie. Ozajstná láska nepotrebuje pátos.