Hoci vidí oko, ale zub nememe, alebo bájku "Líšku a hrozno"

Ivan Andreevich Krylov spracoval už napísané v antických bájkach. Robil to však mimoriadne majstrovsky, s podielom istého sarkasmu, charakteristického pre bájky. Stalo sa to aj s jeho slávnym prekladom bájky "Fox and Grapes" (1808), ktorá úzko súvisí s pôvodnou Lafontaine, ktorá má to isté meno. Nechajte bájku a krátku, ale zodpovedá skutočnému významu a fráza "Hoci vidí oko, ale zub nemme" sa stala skutočným okrídleným výrazom.

Obsah práce

Akonáhle hladný Fox (Krylov sám zdvihol synonymum pre "kuma") vyšplhal do podivnej záhrady a tam viseli veľké a šťavnaté zväzky hrozna. Líška by nebola liška, keby sa okamžite nepokúsila vyskúšať zrelé ovocie, a tak chcela získať aspoň bobule, že mala nielen oči, ale aj zuby "vybuchli" (V tomto prípade Ivan Andreevich používa zaujímavé sloveso, hovorí v kontexte Ako znak silnej túžby). Čokoľvek bobule boli "yakhontovymi", viseli tak, ako keby to naštvali vysoko: líška k nim a tak a syak pôjde, ale aspoň vidí oko, áno zub. Cossack bojoval hodinu, vyskočil, ale zostal s ničím. Líška vyšla zo záhrady a rozhodla, že hrozno pravdepodobne nie je zrelé. Je to vyzerá dobre, ale zelená, ani zrelé bobule nevidia. A ak sa to všetko podarilo vyskúšať, tam a potom by sa vyplnil oskominu (viskozita v ústach).

Morálka bájok

Rovnako ako v každej inej práci tohto typu, tu je morálka a nie je obsiahnutá v príslovia "dokonca vidí oko, ale zub je nemet", ale v poslednom riadku, ktorý hovorí o nesprávnej derivácii líška. Znamená to, že keď sa pokúšame niečo dosiahnuť, dosiahnuť náš cieľ, nie vždy sa dostaneme von z situácie víťazmi a potom sa sťažujeme a hneváme nie na nás, nie na našu hlúposť, lenivosť a nekonzistenciu, ale z okolností alebo z iných dôvodov, Alebo iné faktory. A naozaj Krylov presne všimol, že každý má o seba ľútosť a po neúspešných pokusoch začneme ospravedlňovať sami seba, hovoriť, že nechceme ublížiť, namiesto pokračovania v boji, meniacej sa taktiky. Morálnosť bájky sa môže prejaviť aj v inom prísloví: "Hľadajte v sebe, a nie v dedine."

Vďaka jednoduchému jazyku, ktorý autor píše, čitateľ jasne rozumie zmyslu tejto práce. Môžete povedať, že bájka je postavená na nejakej opozícii, to znamená, že najprv liška obdivovala ovocie a potom začala hľadať mínusy v nich, ospravedlňovať ich zlyhanie.

Význam príslovia

Presná morálka, zaujímavý sprisahanie a umelecké prostriedky expresivity nie sú všetko, čo je bohatá bájka. "Hoci oko vidí, ale zub je nemet" - výraz nie je len príslovie, ale aj druhé meno celého diela. Označuje to, čo sa zdá byť blízke, prístupné, ale je ťažké a niekedy dokonca nemožné. Tento výraz je ekvivalentný označeniu cieľa, snu.

IA Krylov dokázal, že dielo nemusí obsahovať niekoľko zväzkov, ktoré odrážajú podstatu ľudskej prirodzenosti. Príslovia "Hoci vidí oko, ale zub je nemet" a morálka bájky vyjadruje celú podstatu ľudskej psychológie.